Predvčerom (10. septembra 2016) som odovzdal svoje luky z timpani Guus Sprangh Nickovi Woudovi, tympanistovi z Royal Concertgebouw Orchestra (KCO) v Amsterdame.

Minulý (a nadchádzajúci) čas som mal plné ruky práce s upratovaním svojej minulosti s cieľom uľahčiť svojim deťom balast - keď už v tom čase nie som. Napríklad veľa nástrojov, hromady notových záznamov si už našli cestu k charitatívnym organizáciám a (bývalým) kolegom / študentom. Niektoré veci si zatiaľ nechám, pretože je síce pekné sa pozrieť znova, ale tieto špeciálne palice si zaslúžia lepší život.

Tieto stĺpy Guus Sprangh poskytovali verné služby už viac ako 20 rokov, potom strávili ďalších 20 rokov v tme môjho puzdra z vláknových pólov. Je čas dať týmto slávnym paliciam druhý život.

Jednoduché volanie na perkusnú stránku na Facebooku, či je o tieto palice záujem, okamžite vyústilo do poriadnych ponúk v stovkách eur. Ale naozaj som nechcel. V tomto smere som veľmi sentimentálny a po žiadosti Nicka Wouda, či by mohol prevziať hokejky, som mal skúsenosť aha. Nebolo by skvelé, keby tieto palice mohli žiť v RCO! A tak aj bude.

In plaats van een opbrengst van een paar honderd euro ruil ik de stokken voor een concert bij het KCO, samen met vrouw en kinderen die nog nooit een dergelijk klassiek concert in zo'n prachtige zaal hebben meegemaakt. Op 12 Oktober gaan we luisteren naar Andris Nelsons met een Richard Strauss programma. En als de stokken "geknipt en geschoren" zijn (nieuwe viltkop, maar het was ook een geliefde act van mijn leraar Frans, die zijn stokken (ook van Sprangh) regelmatig een complete kappersbeurt gaf tijdens de repetities), dan krijgen we de stokken wellicht weer te horen in één van mijn favoriete stukken.

Na tieto tyčinky spomínam s radosťou. Najmä s tým, čo všetko (veľa koncertov, rozhlasových a televíznych nahrávok) so mnou zažilo. Boli to moje prvé luky, ktoré som si kúpil na začiatku tréningu bicích nástrojov s legendárnym timpanistom Fransom van der Kraanom na Kráľovskom konzervatóriu v Haagu. A vlastne aj moje posledné tympany, pretože boli nevídanej kvality. Každá druhá palica, bez ohľadu na to, ako bedrová, s týmito palicami prehrala. Prečo? Een vergelijking van Sprangh met bijvoorbeeld stokkenbouwer voor strijkinstrumenten François Tourte is snel gemaakt: Tourte (1748–1835) heeft voor strijkstokkenmakers dezelfde betekenis als Stradivarius heeft voor vioolbouwers. Hij zette de standaard voor de moderne strijkstok en gebruikte als eerste het pernambucohout, dat een perfecte verhouding geeft tussen gewicht, balans en flexibiliteit.

Nick Woud o Guusovi Spranghovi: "Ručne vyrobené paličky ponúkajú vo všeobecnosti vyššiu kvalitu a osobný dojem. V Holandsku sme mali výrobcu Sprangh, ktorý na mieru vyrobil veľa paličiek s remeselnou zručností starých čias. V zásade mal každý pár osobný zvuk a rovnováhu, pretože nechával rovnováhu a váhu bambusu určiť, kde sa ten pár zmení. Okrem toho boli jeho hlavy nádherne vyrobené a vyrobené s maximálnou starostlivosťou. Keď zomrel, pokúsil som sa ísť v jeho šľapajach a snažil som sa vyrábať moje hokejky s rovnakou chuťou, akú používam pri svojej hre “. 

Len na počúvanie naar de stokken in actie (mijn eindexamen solospel in 1980), hierbij een link naar het derde deel van de Bartok sonate voor 2 slagwerkers (Franks van der Starre en ik)en 2 piano's (Benno Pierweyer en Johan Jansonnius). Een beruchte pauken-partij, omdat er constant verstemd moet worden. 

 

Komentáre0)

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre

Zanechať svoje pripomienky

  1. Uverejňuje komentár ako hosť.
Prílohy (0 / 3)
Zdieľajte svoju polohu